Pomaly kráčam hore ulicou. Bránka otvorená dokorán. Pred bránkou stojí stará hus, akoby na niekoho čakala. Keď ma zbadá, tak hlasne zagága. Je vidieť, že ma pozná. Na priedomí sa na slniečku vyhrieva psík Dunčo a vedľa neho malý kocúrik Murko. Keď ma zavetria, tak vystrelia ako šíp a bežia mi oproti. Kto bude prvý? Vrhli sa na mňa a už sa gúľame po zelenej tráve. Bože! To je vítanie, nemôžeme sa nabažiť jeden druhého. Ich oči prezrádzajú samé výčitky a otázky. Kde si bola tak dlho? Slzy sa mi tisnú do očí, stále ich objímam.
Z diaľky vidím starú jabloň. Je vykrivená ako chrbát starca, ale stále rodí krásne jabĺčka. Za ňou je hruška maslovka. Vždy bola ovešaná až po zem. Nikto si nevážil jej zlaté maslové hrušky. Aj teraz sa váľajú po zemi. Tento rok bola parádna úroda. V rohu rozvoniavajú šípové ruže. Tú vôňu zbožňujem, musím sa jej nadýchať do zásoby. Pomaly prichádzam ku dverám domčeka. V oknách sú krásne červené muškáty. Kľúč pod rohožkou akoby bol pripravený pre každého. Otvorím dvere ovanie ma vôňa lipy a medu. Všetko je tak ako bolo, nič sa nezmenilo. Stôl a štyri stoličky. Na stole váza s čerstvými kvetmi, akoby ich teraz niekto natrhal. Na stene dečka s nápisom "Nehľadaj šťastie v cudzine, nájdeš ho doma v rodine"! Vždy sa mi to páčilo. Len prečo je tu tak ticho? Nechápem! Niečo zvoní... Čo to môže byť? Že by kravičky čo idú každé ráno na pašu okolo nás? Vždy som sa ne hnevala, keď ma zobudili. Zvonenie neprestáva, čo to je? Zhlboka dýcham. Cítim vôňu ruží. Pomaly otváram oči. Nie, nechcem sa zobudiť!! Viem, že všetko zmizne a mne zostanú len spomienky.