Aj staroba môže byť krásna

Autor: Juliana Benčičová | 12.8.2019 o 20:49 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  399x

Ani by som to nemala nazvať starobou, ale starším vekom. Lebo dnešní deväďdesiatnici šikovní, aktívni, inteligentní, múdri ľudia. Zisťujem, že čím som staršia o to viac chcem všetko vedieť a poznať. 

    Ráno vstanem, otvorím oči a poteším sa! Hurá som na svete! Vyskočím z postele ako srnka. Uvarím si dobrú kávičku, prinesiem si ju do postele na striebornej tácke a tvárim sa, že mi ju niekto priniesol. Cítim sa ako princezná. Obklopím sa knihami, telefónom, tabletom. Pozerám telku a ešte pri tom aj čítam. Všetko chcem stihnúť, neviem čo skôr. Nasávam vedomosti plnými dúškami. Píšem, počúvam, sledujem a pritom pijem voňavú kávičku. Mňam, tá je výborná. Užívam si to krásne ráno. Som staršia pubertiačka, no a čo! Aj to musí niekto byť! Moja duša je však mladá a stále ma navádza a provokuje. Stále niečo hľadám. Hľadám krásu, hľadám ju všade a vo všetkom. Rozmýšľam nad tým v čom je ukrytá podstata života. No neviem na to odpoveď, o čom je vlastne tento život, o čom je tento svet? To je téma ktorá ma najviac núti premýšľať a zamýšľať sa nad sebou a nad životom. Dôležité je pre mňa to čo je teraz a tu!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?